Ako tak už som si zvykol blogovať o rôznich veciach, a práve dnes som bol na veľmi zaujímavej "prechádzke", na vrchole kopca s názvom "Veľký Manín". V tomto blogu budem písať o svojich pocitoch, názoroch a hlavne o tom načo si dať pozor + nejaké tie fotky. :-)
Prečo Veľký Manín?
Dôvodov je hneď niekoľko. Jedným z nich je, že som hľadal miesto na piatkovú prechádzku, ktoré sa nenachádza ďaleko od môjho bydliska ( Pvoažská Bystrica - Rozkvet ). Manín je tým pravým! A ďaľší dôvod je ten, že som hľadal miesto kam by som sa reálne dostal, nakoľko z mojej turistickej kodičky som už dávno vypadol. A taktiež som hľadal miesto, kde som ešte nikdy nebol.
Výstroj, vybavenie...
Moja výstroj, ak sa to tak dá nazvať pozostávala z prostého termoprádla (termotriko, termogate), mikina, zimná bunda (expedičná) no a čo som dvakrát nevyhral, tak to bola zvolená obuv. V botníku sa turistické topánky hľadajú ťažko. Nie sú tam. :-) Tak som to vyriešil zimnými topánkami, k obleku. Okrem oblečenia, som si zobral batoh, s jedlom a teplým čajom.
To je asi tak všetko čo sa týka výstroje.
Cesta tam...
Cesta tam bola veľmi zaujímavá, respektíve určité úseky mi dali riadne zabrať. Vonku bolo -15°C a fúkal celkom krutý SZ vietor. V tomto bol najhorší úsek na lúke, ktorý vedie k menšiemu kopcu, ktorý sa volá "Manínec". Kým som sa nedostal na túto lúku, tak som šiel pekne v mikine, dalo sa to prežiť, ba dokonca bolo to lepšie ako v bunde. Až na tejto lúke som si po prvý raz obliekol aj bundu.
Počas cesty k tejto lúke som nespadol ani raz, aj keď som počas cesty ustál množstvo pádov. Cesta bola brutálne zľadovatelá, a po 500 metroch, som si myslel, že sa vykašlem nato. Nakoniec som sa nato nevykašlal, a vyšiel až na Veľký Manín.
Ako som sa dostal na Manínec (menší kopec pod Veľkým Manínom), naskytol sa mi účasný pohľad na okolité kopce, dedinky a mesto. Tento pohľad je asi ten najväčší motivátor ísť vyššie. Pretože na tento kopec sa dostanete strmým asi 400m dlhým zľadovatelým chodníkom, kde som si väčšinu času pripadal ako pes (šiel som poš tyroch). A po tom ako vystúpate až na vrchol, sú vaše sily o veľa oslabené.
Jediný pohľad na tú cestu čo vás ešte čaká, premôže ale jediný pohľad od tiaľ, kde práve ste. :-) Amazing View!
Po tom ako zdoláte Manínec, treba sa dostať na Veľký Manín. Veta síce jednoduchá, ale čin ani nie. Hneď ako prejdete prvých 100 metrov, otvorí sa pre vás sieť asi 5 rôznich ciest. Dve v ľavo sú najjednoduchšie, ale najdlhšie. Cesta v strede je najťažšia, ale MEGA rýchla, a cesty v pravo sú niekde medzi. Ja som sa vybral cestou strednou, až to mám rýchlo za sebou. A ano, tak som si aj pozanadával, na tie moje "super" topánky, keď som sa asi 5x zviezol skoro až dole. :) Tá cesta je hrozná v každom smere, je strmá, je šmykľavá, a nie su tam žiadne záchyty, alebo miesta kde by sa dalo bezpečne oddychovať. No ako som písal, je to cesta neskutočne rýchla, na to ako bolo vonku, aký bol terén, a aké som mal obutie, som celú túto trasu dal menej ako za hodinu. (48 min).
Po výstupe nahor, na vás nečaká žiaden super výhľad, čaká na vás kamenný stĺp (kváder), na ktorom je ceduľka, s informáciou, kde ste a aká je nadmorská výška.
S tým ako som prišiel hore, sa mi prihodila srandovná vec, čo sa týkalo miestnych, ktorý tam chodia častejšie, konkrétne troch chalano (cca 17-19), ktorý začali slovne útočiť na moju osobu, po tom čo som sa ich opýtal, odkiaľ sú. :-) Jop, boli z Plevníka. Keď som sa zobral a šiel teda zase domov, tak chalaniská vybalili dve fľaše, a stavali "kýbel". Tu ma napadá otázka, je bezpečné "húliť" marihuanu v 891 metroch? :-)
Cesta domov...
A bol som na ceste domov, v mojej mysli mi prebehlo zopár myšlienok, že "Konečne! Jednoduchá cesta", no ale to bol omyl. Cesta dole bola ešte väčší zabijak, ako cesta hore. Ani nie tak nátlak na svaly, ale skôr koordináciu a pevnosť kĺbov. Cestou na Manínec s Veľkého Manína, som sa zviezol po zadku minimálne 8 krát. Celkom obdivujem môj mobil, že to prežil, lebo som vždy padol naň. Akonáhle som prišiel na Manínec, povedal som si, som zavodou. No a zase predčasne. Cestou z manínca, do mesta som ešte asi 12 krát po ceste spadol. Bolo neskutočne šmykľavo. Nakoniec som úspešne dorazil, až domov na Rozkvet, kde ma čakalo teplo, a počítač... :)
Plus
- trasa zvládnuteľná aj občasným turistom
- je to blízko
- skvelý pocit s dosiahnutia vrcholu
Mínus
- ľad
- zima
- celkom silný vietor
Na čo si dávať pozor?
Pozor si treba dávať hlavne na šmykľavý terén! Inak nevidím nič čo by bolo obzvlášť nebezpečné.
Celá galéria...
Galéria!!
