Tuesday 22 October 2013

Ako v sistrách lístia svist - Recenzia mojimi očami

Dnes zasa odbočím úplne od zamerania môjho blogu, ale kvôli dobrému dôvodu. Dnes som sa vybral do mestského divadla v Žiline, na krátku inscenáciu (veľmi krátku) s názvom: Ako v sistrách lístia svist.

(foto: http://www.divadlozilina.eu)

Úprimne by som si lístok na túto inscenáciu ťažko kúpil sám od seba. Pomaly môj kultúrny život začínal umierať, no vstupenku som dostal. Ako obrovský milovník divadla, som si našiel čas, a dnes som si túto inscenáciu pozrel.

Tak som prišiel...

Pred odchodom do divadla, som si ešte raz ako tak naštudoval obsah, že až sa nestratím, ak by to bolo príliš chaotické. Popis bol zvláštny:

Hra českej dramatičky Ivy Klestilovej Ako v sistrách lístia svist prekvapuje tajomnou, poetickou mágiou. Z podvedomia vyplavuje tie najužšie prepojenia a väzby, konkrétne medzi súrodencami - dvojičkami, z ktorých jeden sa nenarodil. Paradoxne však stále žije v láskou zablokovanej sestre, ktorá zas rovnako paradoxne nedokáže žiť svoj pozemský život, nakoľko je príliš napojená na svoje dvojičkovské alter ego.

Preto som si to radšej poriadne na viac krát naštudoval, a šiel som s pocitmy, ktoré neboli nijak pozitívne naladené, no však "nehádzal som flintu do žita". Nebudem klamať, že ma veľmi potešila a náladu zdvihla neskutočne sympatická deva, pri lístkoch, ktorá následne moje pocity zahatila tým, že nevedela aké víno podávajú. Nevadí. Hovorím si fajn, toto netreba brať k hodnoteniu inscenácie.

Po vstupe som si všimol starý notebook značky Acer. Nejaké zválštne tušenie a roky praxe mi nahovárali, že niečo je zle, niečo sa určite pokazí. Stalo sa (ale o tom až ďalej). Okej, tak som sedel odpísal na poslednú správu na Facebooku, pohodlne sa usadil (oceňujem klasické stoličky!), schoval mobil... svetlá zhasli. V pozadí s miernym rachotom nastúpili herci.

A prišiel šok!

Svetlá sa rozsvietili, najskôr som chabo skúšal odhadnúť, čo to preboha robia tí dvaja na tom stole. No akonáhle Ivana Kubáčková prehovorila, okamžite som vedel po spojení s popisom o čo ide. Už dávno mi nikto jedným slovom tak nepredstavil dej. Po asi 7-10 minútovom Ivaninom (postava Sestra) monológu, kde mi sánka zametala podlahu, som sa vnoril kompletne do deja. Tu by som asi rád povedal, že vnoriť sa tejto inscenácii do deja chce asi veľmi zvláštny typ osobnosti. Niekto, kto má veselý život a slabšie myšlienkové pochody, sa stratí po prvých 30 sekundách, čo sa mi najskôr potrvrdilo po tom, čo som sa cestou zo sály rozprával s troma študentkami, čo sedeli vedľa mňa. Samozrejme, celú hru pochopili úplne zle. No ale späť k deju. Dej tu nerozpíšem, pretože nasledovný zážitok by pre vás nebol šokom, a ani zážitkom. Hru hodnotím pozitívne, dokonca veľmi pozitívne. Na Slovenské pomery, to naozaj stálo za to. Hra bola úžasne emočne prepracovaná, herci absolútne presvečivý, atmosféra depresívna a miestami až skľučujúca. Poznáte japonské psycho hororové filmy ? Odmyslite si vraždy, získate toto. Obrovské množstvo morbídnosti, dalo celému deju duchaplný, mysteriózny a záhadný podtón. Herecký výkon Jany/i Oľhovej (postava Mama) bol ako vždy dokonalý. Muži sa snažili rovnako. Paradoxne, nešlo im to až tak dobre. Ale keby poviem, že boli zlí, tak klamem. Boli výborní, no ženy ešte o krok vpred. Najviac si ma získal Milo Kráľ (doktor) svojím dialógom s mamou. Hra sa mi veľmi páčila, až na výpadok práve v momente, kedy sa finišoval celý príbeh a hrala hudba, ktorá pomaly podrývala všetko čo v hre odznelo a snažila sa to nevtieravo preniesť na diváka. Ni niekede v najprenikavejšej pasáži, vypadol na dve sekundy zvuk. Za to mohol isto ten Acer. ( :D ). Možno by so aj slzu uronil, nebyť tohto prešľapu.

Nie všetko je pre každého...

Celú cestu domov som rozmýšľal, čo ma počas tejto hry tak napĺňalo, neprišiel som na to. Možno je to moja zvláštna povaha, možno nie, ale myslím si, že táto hra určite nepatrí k inscenáciám pre masy. Neviem sa rozhodnúť, či vôbec poznám niekoho, kto by bol rovnako nadšený ako ja. Každopádne, prekonalo to aj moje najsmelšie očakávania. Priestory ZA divadla sú viac komorné, menšie, vľúdnejšie a viac divadelné, než priestory SND, do ktorého som chodil predtým pravidelne. Tu nechcem odsudzovať SND, neviem si napríklad predstaviť veľkú hru pre masy v ZA. Ale to už nechám na iných nech súdia tieto dve stavby. Žilina mi sadne.

Popis hry nič nenadsadzuje, neklame a dokonale sadne k príbehu. Čo však nezistíte, kým sami neuvidíte. :)

Videli ste túto hru ? Dole v diskusii mi kľudne napíšte váš názor! :) (Prepáčte za gramatické chyby :D)