Nijak zvlášť som sa na to nepripravoval, okrem bicyklovania po horách v lete, a oľutoval som to. V tomto článku napíšem pár vecí, čo som sa pri výstupe naučil, a čo by mohlo niekomu pomôcť, ak by track na Agung plánoval.
1. Oblečenie
Cestovateľa na Bali ťažko napadne vziať si trackové oblečenie do chladu, či trackové topánky. Avšak na Agung sa bez tohto vybavenia nedostanete a ak, taks veľkými ťažkosťami, je treba si uvedomiť, že na vrchol nevedie žiadna krásna cesta, ale je to niekoľko kilometrov najskor pralesom s veľmi krivou, hrboľatou a strmou cestou, kde často prší. Z pralesa, čož je druhá polovica cesty je to zase cesta po kameňoch a obrovských skalách ponad rokliny do ešte väčšieho stúpania. Skaly sú ostré a klzké.
Určite neodporúčam sa vybrať na Agung bez dobrého oblečenia.
Môj setup (dokonca sa ukázal ako ideálny nájdete):
Topánky: Nordblanc Rugged
Sveter: Kilpi Tongariro-M
Funkčné tričko: Alpine Pro Hett
Ponožky: Kilpi Beatrice-M
Nohavice: Nordblanc Bias
Batoh: Husky Stingy
Bunda: Kilpi Paulo
2. Strava
Dôležité je dobre sa najesť. Problém na Bali je ten, že pokiaľ sem člove ide, chce jesť domácu kuchyňu. Avšak Balíjci toho veľa nepojedia a porcie su malé. Preto neodporúčam jesť balíjske jedlo, prípadne indonézske pred výstupom. Dajte si normýlny Gordon Blue, prípadne rezeň. Ak budete v Amede, tak určite choďte k Marcelovi do Amed Paradise na Gordon Blue. Najedzte sa okolo 22:00, aby vám do výstupu trochu pretrávilo.
3. Cesta na vrchol
Na vrchol sopky Agung vedú dve cesty, jedna začína pri chráme Besakih Pura a druhá v Pasar Agung. Ja som šiel tou náročnejšou (oveľa náročnejšou) z Pasar Agung, ktorá trvá 4 hodiny (pozor, čistý čas výstupu sú 4 hodiny, avšak na vrchol robíte prestávky, takže sa to natiahne na nejakých 5-6 hodín v závislosti od skupiny).
Do Pasar Agung sa dostenete s lokálnym šoférom odkiaľkolvek z Bali. Mne z Amedu to trvalo cca hodinu a pol. Prídete k štartu, kde už stoja sprievodcovia, dajú vám svetlo, palicu na podopieranie a vyrážate. (Sprievodcu treba mať zajednaného. Odporúčam všetko riešiť cez Marcela = všetko vybaví na 100%)
Začína sa cestou cez prales, kde okamžite začína stúpanie, šialené stúpanie. Treba si uvedomiť, že na veľmi krátkej vzdialenosti nastúpate veľmi veľkú nadmorskú výšku, treba sa tak k tomu aj postaviť. Ja som samozrejme prepálil štart, a dobre že som hore nebežal. Potom sa mi to vypomstilo. Táto cesta, neviem čo k nej napísať. Je nudná, v noci nič nevidíte, les je nudný, pretože je veľmi tmavý, zažijete pár obradov miestnych sprievodcov a veľmi sa ochladí než vídete von na skalnatý úsek.
Skalnatý úsek je oveľa zaujímavejší, keďže po vašej pravej ruke pomaly začne vychádzať slnko. Skalnatý úsek je však neskutočne strmý, a väčšinu času idete skoro rovno na hor. V Tatrách, pokiaľ je taká cesta, tak je potrebné aby tam boli retaze, aby ste mali istenie atd... tu to neplatí. Jednoducho sa musíte spoliehať na vlastné sily, vlastné svaly a dúfať, že vás vietor (mimochodom veľmi silný) nesfúkne.
Asi 120 metrov pod vrcholom je prvá stokpa, ak teda idete v Septembri, pretože z úplneho vrcholu východ slnka nad Gili nevidieť.
Tu si môžete spraviť úžastné fotky, kochať sa výhľadom, a ak máte priateľku a zvládla to s vami na vrchol, bude to určite jedna z najromantickejších vecí aké zažijete. Ja frajerku nemám, bol som na vrchole s Novo Zélanďanom, žijúcim v Škótsku a dvoma Nemkami, nič romantické tam nebolo. :D Na vrchol náš vyšlo z pôvodnej 14 člennej skupiny len 4.
Druhá zastávka je na vrchole, priamo na obruči krátera. Rovnako tak výhľady sú neskutočné, je to všetko veľmi krásne a kráter híri farbami.
4. Cesta dole - najhoršia vec na svete
Cesta dole, je katastrofa. Idete cez den, viete ako je to strašne daleko, a to šialené stúpanie hore idete teraz dole. Ak máte problémy s kolenami, zostup zo sopky pre vás bude veľký problém. Napríklad ja mám s oboma kolenami veľký problém, a cestou som naozaj bojoval s bolesťou. ASi 800 metrov od konca mi vyskočilo jabĺčko, čo ukončilo moju cestu a museli ma odviezť na motorke. Neviem si predstaviť, že by sa to stalo niekde vyššie. Tam sa totižto motorka sotva dostane. A keby sa to stalo v pralese, tak tam už je problém aj s vrtuľníkom. Treba si naozaj pri ceste dole dávať extrémny pozor, pretože nabližšia nemocnica je v Jakarte.
To je asi všetko čo by som chcel k tomu napísať. Výstup je neuveriteľne náročný, nebezpečný.... no keď sa človek dostane hore, prebudí to v ňom nového človeka. Vráti sa doň všetka energia. Mimochodom, ak ste na Bali boli, a neboli ste na Agungu, tak nikdy nepochopíte, prečo sú taký neskutočný fanatici, čo sa týka obradov. Sprievodcovia to cestou vysvetľujú, a treba to počuť a zažiť. Ak sa priblížite ich posvätnému kameňu, bez úctivej poklony bohom, tak máte veľký problém.
Agung bol top všetkého na Bali, aj napriek tomu, že toho mám ešte dosť pred sebou.
Viac fotiek z mojho vyletu na Bali tu: FOTOGALERIA
No comments:
Post a Comment